Anemospilia- svedok ľudských obiet na Kréte? (Obr.1)

Autor : Diana Olexová

Objavenie Anemospilie
 

            V oblasti Archanes, ktorá leží 7 km južne od Knóssu, už šestnásť rokov pôsobil archeológ Jannis Sakellarakis s manželkou Efi Sapouna-Sakellaraki. Jedného dňa skúmajúc krajinu blízko Archanes kvôli neobjaveným starovekým miestam, Efi viedla niekoľkých robotníkov z Furni k malému kopčeku na úpätí hory Juktas. „Je to miesto jedinečnej krásy. Egejské more obmýva pobrežie v diaľke a bylinky prevoniavajú vzduch. Pretože plytké jaskyne v blízkych skalách sú vytvorené vetríkom, miestni ľudia nazvali miesto Anemospilia alebo jaskyňa vetrov.“¹
            Na severnom svahu úpätia našla skupina črepy popísané znakmi v lineárnom písme A. Boli rozptýlené medzi padnutými kameňmi veľmi starého múru. Hlbšie v kroví objavil tím časti sochy. Išlo o posvätné rohy. Tieto minojské symboly, pravdepodobne predstavujúce býčie rohy, zdobili fasády budov a mali náboženský význam. Začiatkom leta 1979 začal archeologický výskum tejto lokality. Archeológovia stopovali plán voľne stojacej budovy, ktorú určili ako svätyňu. (Obr.2). Urobili tak z dvoch dôvodov. Po prvé, stála v centre malej ohradenej parcely, ktorú identifikovali ako temenos. Po druhé, bola orientovaná na sever, čo je často znakom budov s náboženským významom.

Opis svätyne

            Svätyňa je neobyčajná na minojské pomery v tom, že je symetrickejšia. Jednoduchý dizajn pozostáva z troch obdĺžnikových miestností v rade a z koridoru alebo predsiene idúcej pozdĺž troch miestností. Chronologicky ju radíme do MM II A- MM III A. Archeologický výskum začal koridorom, pokračoval centrálnou miestnosťou, neskôr východnou a nakoniec západnou.

Koridor

            Koridor (Obr.3), orientovaný z východu na západ, mal dve funkcie: poskytovať vstup do troch chrámových miestností a taktiež bol miestom, kde sa materiál pre obetné dary prvotne zhromažďoval. Objavili tu rady nádob, ktoré obsahovali obetné dary ako ovocie, pšenicu, hrach, mlieko, med a víno. V niektorých krčahoch, akoby zázrakom nerozbitých, našli zuhoľnatené ovocné semienka. Štýl keramiky, zdobenie a technika ponúkajú archeológom relatívne presný kalendár. Z keramiky v Anemospilii sa zistilo,že chrám bol zničený zemetrasením okolo roku 1700 pred Kr. Chrám nebol nikdy znovu postavený ako väčšina dôležitých miest z obdobia starých palácov. Tu sa našla aj obeť zemetrasenia, državšia vázu. Kostra nájdená v koridore bola v tak úbohom stave, že antropológovia nemôžu povedať, či ide o ženu alebo muža. Panvové kosti boli totiž roztrieštené. Okolo nej bolo roztrúsených 105 fragmentov nádoby typu Kamares. Vedrovitá váza sa používala na liatie krvavej libácie.(Obr.4)

Centrálna miestnosť (Obr.5)
 

            Výskum pokračoval v strednej miestnosti, ktorá bola najvýznamnejšia. Mala vápencový prah. Otvory po dverách v kamennom prahu prezrádzajú, že stredná miestnosť mohla byť uzatváraná dvojkrídlovými dverami. Pred týmito dverami, pravdepodobne nad okrúhlym kameňom, mohli byť uskutočňované rituály darovania vody alebo umytia rúk. V miestnosti ležala pozdĺž pravouhlej južnej steny 25 cm dlhá hranatá lavica vytesaná z kameňa kedysi omietnutá žltším octanom hlinitým. V juhozápadnej časti, kde prirodzene stúpala skala 40 cm nad podlahou, bol ponechaný neopracovaný, teda posvätný kameňsymbol zeme, ktorú spolu s morom a oblohou Kréťania považovali za večné elementy ich sveta. Posvätný kameň hral úlohu v kultovom obrade, naň kňazi liali krvavé obety božstvu. Na kultovej lavici boli umiestnené dve nádoby, jeden rhytón pre darovanie tekutiny ako voda alebo víno a vedro mimoriadneho tvaru. Obe nádoby stáli kedysi pri dvoch hlinených nohách (Obr.6), ktoré boli pripevnené výčnelkami k drevenej soche božstva, nazývanej xoanon. Tento kultový predmet zhorel, ale z umenia nájdeného v Knósse a z bohatých ruín vo Faiste vieme ako tieto sochy vyzerali. Boli oblečené a bohato zdobené (Obr.7). Xoanon stálo na vyvýšenej platforme. K jeho nohám kňazi umiestnili 400 hlinených nádob.

Východná miestnosť (Obr.8)
 

            V susednej východnej miestnosti pozdĺž pravouhlej južnej steny ležal stupňovitý oltár (Obr.9), vo východnej časti pozostávajúci z troch, v západnej z dvoch stupňov. Vyzeral podobne ako oltár vyobrazený na rhytóne alebo libačnej váze odkrytej z minojského náleziska v Zakre. Tu sa našlo všetko kultové náčinie ešte na svojom mieste. Veľká hlinená misa, prútené koše, amfory, početné formy kanvíc obsahujúce kvapaliny ako olej a víno, ďalej pohár, hlboké šálky a askosy. Na najnižšom stupni oltára stál kvadratický prenosný obetný stôl z tmavého steatitu s kotlinou v strede (Obr.10). Vo východnej miestnosti sa vykonávali nekrvavé obety.

Západná miestnosť (Obr.11 a 12)
 

            Západná miestnosť vykazovala architektonické zvláštnosti. Jej vchodové dvere na severe premiestnili zo stredovej osi podľa východnej. Vpredu sa rozširuje predsieň v jednom výklenku podľa západu, čím sa zvláštny kultový areál vytvoril. Pred vchodovým prahom v západnej miestnosti bol vyhĺbený odtok v skale, ktorý smeroval do západného výklenku predsiene, a tam v jednej jame končil. Krv obetovaných zvierat tiekla cez prahový žliabok do diery západného výklenku. V západnej miestnosti sa našla platforma nízkeho oltára. Kamenný podest bol pokrytý hlinou a jeho hlavná plocha bola kedysi
pravdepodobne obložená drevom.
            Na pôvodnej úrovni dlážky sa našli tri ľudské kostry. V juhozápade miestnosti sa našla kostra osoby v polohe na bruchu, s pravou rukou na hlave. Ide o 28-ročnú ženu, 154 cm vysokú, a ako ukázal antropologický výskum, bola nositeľkou stredomorskej anémie. Niekoľko metrov severne bola nájdená kostra v ešte nezvyčajnejšej polohe. Osoba ležala na chrbte, mala polámané nohy, ľavú pokrčenú, pravú vystretú a ruky mala dvihnuté, aby si chránila tvár. Koroneri, ktorí často vidia tento obranný postoj u obetí zemerasenia alebo kolapsu budov, ho nazývajú boxerskou pozíciou. Ide o muža vysokého 178 cm, 38-ročného (Obr.13). Pri jeho kostre sú našťastie zachované súvislosti, prezrádzajúce čo-to o jeho identite. Na malíčku ľavej ruky mal strieborný prsteň vykladaný železom, vzácnym a zriedkavým kovom v egejskej dobe bronzovej (Obr.14). Na zápästí mal pečať výnimočnej umeleckej kvality a zrejme aj ceny , iba vážená osoba si mohla dovoliť ju vlastniť. Určite to bol kňaz, mocný muž pohybujúci sa v tých najvyšších kruhoch.
            Štvrtá obeť z Anemospilie bola celkom iný prípad. Spočiatku si Jannis a Efi Sakellarakisovci mysleli, že ide o kosti zvieraťa. Neskôr Jannis, čistiac ich, uvedomil si svoj omyl. V normálnom behu udalostí, Minojčania a Gréci zvykli obetovať zvieratá ako býky, ale pod neobyčajným stresom v nich rástlo zúfalstvo a ponúkli rozhnevaným bohom ľudský život.
            Stolovitý podest z kameňa a hliny na ktorom mŕtvy ležal, sa nachádzal nie v centre, ale na severozápade miestnosti za stĺpom. Kostra bola nájdená na oltári v diagonálnej polohe, naklonená doprava s tvárou otočenou na východ. Jej hlava sa nachádzala v juhovýchodnom rohu podestu a jej nohy boli zohnuté. Na jej bruchu šikmo ležala obrovská zbraň. 40 cm dlhá bronzová zbraň patrí k veľmi zriedkavému typu, má krátku rukoväť a dva otvory v strede. Váži viac než 400 gramov. Čepeľ bola stále ostrá ako britva. Každá strana čepele bola zdobená zobrazením zvieracej hlavy- mala čosi z diviaka, uši ako motýlie krídla a šikmé oči líšky. Umelec chcel zobraziť zviera vo všeobecnosti. Bola táto zbraň obetným nožom používaným na zabíjanie zvierat pre krvavé libácie?
            Nález v Anemospilii presiahol vzdelanie archeológov. Na podrobnejšiu rekonštrukciu udalostí si zavolali expertov, a to menovite: Dr.Alexandra Contopoula, profesora antropológie a riaditeľa Athens Medical School Anthropological Museum, ktorý ich spojil so svojím asistentom na Kréte, Dr.Theodorosom Pitsiosom.Taktiež sa angažoval aj Dr.Antonois Koutselinus, asistent profesora kriminológie na Univerzite v Aténach a majster koronerského umenia. A došli k nasledujúcemu záveru: Kostra na oltári bol muž, vek okolo 18 rokov, 165 cm vysoký, dobre stavaný, otočený na pravom boku. Zomrel pravdepodobne na stratu krvi. Padajúca strecha, ani oheň ho nezabili. Dokazujú to jeho biele kosti na ľavej vyššej strane. Ak je totiž telo pred požiarom intaktné, kosti sčernejú. Ak však krv odtečie z tela pred ohňom, kosti zostanú biele. Ako je vyššie uvedené, kosti na ľavej strane sú biele, na pravej čierne. Polovica mladíkovej krvi musela odtiecť pred pôsobením ohňa, čo je dostatočná strata na to, aby ho mohla zabiť. Srdce prestalo
pumpovať. Karotída, hlavná krčná tepna, leží pod kožou na strane krku. Vediac zo zvieracích obiet, že cez tieto bitálne tepny prechádza celý krvný obsah, staroveký popravca z ľavej strany zabil mládenca a získal jeho krv.
            Ale kto bol popravca? Iste niekto koho kosti boli nájdené v chráme. Je možné vylúčiť kostru najďalej od oltára - 28-ročnú ženu, ktorú okrem jej prítomnosti v západnej miestnosti nespája nič s obeťou. Zostáva ešte 38-ročný muž. Ako dokázal dostať silného mladíka na oltár? Náboženský nadšenec, alebo ako tvrdí Dr.Konstantinos Romaios, etnológ z Akadémie v Aténach, poslušný syn kňaza. Tínedžer mohol ísť na smrť dobrovoľne. Alebo možno bol premohnutý alebo nadrogovaný, previazaný ako býk s červenými škvrnami obetovaný na maľbe z Hagie Triady a prinesený na oltár. Jeho nohy boli takmer určite spútané, povedal kriminológ Dr.Koutselinos, boli ohnuté tak, že pravá päta sa dotýkala stehennej kosti.
            Po prerezaní karotídy položil nôž na telo, kde bol aj nájdený a začal zbierať krv. Možno len hádať ako dlho žil po páde strechy. Z toho istého dôvodu, alebo iného, zavrel mladíkovi ústa, ktoré by začali ochabovať po smrti. Po odkrytí ruín, čeľuste boli pevne zovreté.
 

Paralely?
 

            Tento prípad ľudskej obety v Grécku nie je ojedinelý. Kto by nepoznal príbeh Ifigénie v Aulide alebo ročnú daň Minotaurovi v podobe siedmich junákov a siedmich diev? Plutarchos taktiež hovorí, že Themistokles obetoval troch mužov na zaistenie víťazstva v bitke pri Salamíne, hoci mnohí historici o tom pochybujú. V siedmom storočí pred.Kr. mali ľudské obete zbaviť Atény moru.
            Knóssos takťiež neobišlo poverčivé šialenstvo: „Na možnosť praktizovania kultovej antropofágie upozornili kostrové zvyšky asi štyroch detí objavené v jednom z domov v Knósse (neskorominojská Ib). Zárezy a stopy opálenia na kostiach poukazujú na zámernú manipuláciu s úmyslom odstrániť mäkké časti tela od kosti, ich prípavu varením na rituálne používanie. Či exkarnácia mala naznačený význam alebo súvisela s inými kultovými praktikami, nevieme.“ ²

Záver

            Nie všetci však súhlasia, že islo o ľudskú obetu. Nanno Marinatos hovorí, že muž predpokladane obetovaný zomrel následkom zemetrasenia. Ona podotýka, že zemetrasenie zničilo budovu a zabilo ďalších dvoch ľudi, ktorí ho mali obetovať. Tiež argumentuje, že budova nebola chrám a dôkaz, že ide o obetu má ďaleko od presvedčivého. Podľa Denisa Hughesa platforma, kde mladý muž ležal je nedostačujúca pre oltár a čepeľ je pravdepodobne hrot kopije a nebola umiestnená na mladíkovi ale spadla počas zemetrasenia z políc alebo z vyššieho poschodia. Avšak v hraničnej situácii pod tlakom prírodnej katastrofy mohla aj spomínaná nízka platforma poslúžiť ako provizórny oltár pre najcennejšiu obetu.

¹ https://encarta.msn.com/sidebar_762503955/drama_of_death_in_a_minoan_temple.html 

² Novotná, Mária, ed.2006. Dejiny a kultúra antického Grécka a Ríma. Trnava: Typi Universitatis Tyrnaviensis, p. 49

Bibliografia

Otto,Brinna. 2000. König Minos und sein Volk: das Leben im alten Kreta. Düsseldorf, Zürich: Artemis und Winkler

Maggi, S. and C.Tros. 2005. Poklady starověkého Řecka. Praha: Ikar

Novotná, Mária, ed. 2006. Dejiny a kultúra antického Grécka a Ríma. Trnava: Typi Universitatis Tyrnaviensis

http:/www.uk.digiserve.com/mentor/minoan/anemospilia.htm. 

https://klasarch.truni.sk/digidia/?common=search_results 

https://encarta.msn.com/sidebar_762503955/drama_of_death_in_a_minoan_temple.html

https://www.pinakas.de/Fourni_Anemospilia.html 

https://upge.wn.com/?t=ancientgreece/index5.txt