CHRÁMY STAROVEKÉHO AKRAGASU

autor: Tom Kubuš

            Staroveké mesto Akragas (dnešné Agrigento na juhu Sicílie) patrilo spoločne so Syrakúzami k najvýznamnejším centrám ostrovu. Thukydides uvádza rok 581 BC ako rok založenia mesta kolonistami z neďalekej Gely. Skupina obyvateľov, ktorá založila Akragas bola vedená Aristonousom a Pystillom. Netrvalo dlho a kolónia sa vypracovala na jedno z najbohatších mieste celej oblasti zvanej Magna Graecia. Začiatky sa spájajú s vládou tyrana Phalarisa (570-555 BC), ktorý bol síce veľmi krutým panovníkom, ale počas svojej vlády vybudoval množstvo verejných budov a získal nové územia od Kartágincov a domácich Sikanov. O čosi významnejším vládcom bol tyran Therón (488-471 BC). Pokračoval v získavaní nových území a spoločne s Gelónom zo Syrakúz viedli vojská do slávnej bitke pri Himere (480 BC) kde porazili Kartágincov. Po nej získava Akragas silu a prosperitu, ktorá sa odráža v architektúre. Práve z toho obdobia pochádza viacero chrámov zasvätených rôznym božstvám. Samotný básnik Pindaros sa vyjadril o meste ako o: „najkrajšom zo smrteľných miest“. V rokoch 409-405 BC sa prichádzajú Kartáginci pomstiť a ich ničeniu sa nevyhne ani Akragas. Mesto je zničené a padajú aj mestské hradby. O niekoľko rokov sa síce obyvatelia do mesta vracajú a opätovne ho vybudujú, ale Akragas už nikdy nedosiahne svoje zašlú slávu.

Tempio della Concordia

            Božstvu, ktorému bol chrám zasvätený je dosiaľ neznáme. Dnešnú interpretáciu predstavujúcu chrám bohyne Concordie alebo chrám svornosti ako prvý uviedol Tomaso Fazello (1498-1570), mních, ktorý prebral názov z latinského nápisu nájdeného v blízkosti chrámu. Je známe, že v oblasti Veľkého Grécka býva niekedy problém určiť akému božstvu bol chrám zasvätený. Ani tento chrám nieje výnimkou. Niektorí hovoria o Dioskuroch, dvojičkách Castorovi a Poluxovi a druhí presadzujú názor, že predstavuje bohyňu Demeter.

            Samotný chrám (označovaný aj ako Tempio F) bol postavený niekedy medzi rokmi 440-430 BC. Jeho stavba prezentuje prechod z archaického do klasického štýlu. Architektúra je v harmónii s perfektne prepracovanými detailmi čo zodpovedá dórskemu kanónu. Budova je peripteros, obohnaný radom stĺpov. Má portikus so 6 stĺpmi v prednej časti a pretože ide o dvojitý pronaos, niekedy býva označovaný aj ako amphyprostylos s portikom na oboch stranách. Krepida so 4 schodmi na ktorej stoja stĺpy má 39,44m po dĺžke a 16,9m po šírke. Peristyl tvorí 34 stĺpov (6x13). Každý stĺp je tvorený zo 4 kamenných častí pričom meria 6,83m a jeho hrúbka je 1,27m.

            Chrám Tempio della Concordia patrí k trom najlepšie zachovalým chrámom staroveku. Okrem neho sa týmto titulom môže pýšiť Theseion na Gréckej Agore v Aténach a chrám bohyne Héry v talianskom Paeste. Jeden z dôvodov, prečo sa tak výborne zachoval bol fakt, že v 7.storočí bol prerobený na kresťanskú baziliku biskupa Gregora z Agrigenta. Zmena na kostol so sebou priniesla zložitú zmenu orientácie vchodu, ktorý bol posunutý do zadnej strany gréckeho chrámu a následná demolácia zadnej steny celly. V podobe baziliky zostal chrám až do roku 1788, teda takmer 10 storočí. V spomínanom roku sa chrám vrátil do pôvodnej podoby. Cella merala 28,36m x 9,44m. Stĺpy boli pôvodne omietnuté imitáciou mramorovej omietky, Nie sú žiadne stopy po sochárskej výzdobe na metopách čo naznačuje, že boli pravdepodobne maľované obrázkami zobrazujúcimi božstvo, ktorému bol chrám zasvätený. Postupom storočí sa však vytratili.

Tempio di Vulcano

            Na okraji údolia Hypsas, na západnej strane oblasti zvanej Collina dei Templi stál ďalší z chrámov Agrigenta. Rozkladal sa na pozostatkoch starovekého sacellum, ktoré bolo zapracované do chrámu. Chrám je hexastylos s peristatis tvorenej 34 stĺpmi (6x13). Každý stĺp meral 6,30m. Vulkánov chrám meral 43m po dĺžke a 20,65m po šírke. Takmer nič s výnimkou niekoľkých architektonických kúskov sa nezachovalo. Na základe nálezov sa chrám môže datovať do obdobia okolo roku 430 BC.

Tempio di Demeter e Persefone

            Na východe skaly Rupe Atenae stojí malý kostol San Biagio, monument normanskej éry, ktorý bol postavený na ruinách chrámu Demeter a Persefone. Dórsky chrám (in-antis) bol 30,20m dlhý a 13,30m široký. Vo svojom vnútri mal pronaos a cellu a patrili k nemu aj dva kruhové oltáre. Chrám pochádza z roku 480 - 460 BC.

Tempio di Aesculpio

            Za mestskými hradbami na rovine San Gregorio, vo vnútri posvätného okrsku, kde stálo viacero chrámov sa nachádzal Asklepiov chrám (Tempio H). Opis tohto chrámu sa zachoval vďaka gréckemu historikovi Polybiovi. Išlo o malý dórsky chrám (in-antis), pričom bol pronaos oddelený stenami po stranách medzi ktorými 2 stĺpy ohraničovali vchod. Pravdepodobne bol postavený v období od druhej polovici až po koniec 5.storočia BC. Chrám bol pseudodipteros s pronaos a cellou. V interiéri stála známa Myrónova socha Apolóna ukradnutá Kartágincom Himilkom. Vrátil ju až Scipio Africanus po bitke pri meste Zama. S príchodom rímskeho prétora Verresa Apolónova socha zmizla.

Tempio della Juno Lacinia  (Tempio D)

            Táto dórska stavba je datovaná do roku 450 BC. Dcéra Saturna a Rhey, sestra a žena Jupitera, kráľovná bohov. Reč je o bohyni Juno, ktorej chrám stojí v Agrigente. Prívlastok „Lacinia“ je chrámu mylne pripísaný zo zámeny s chrámom Juno Lacinia na výbežku Lacinio (dnešné Capo delle Colonne) neďaleko Crotone na iónskom kalábrijskom pobreží.

            Poloha chrámu na hrebeni kopca Collina dei Templi je perfektným umiestnením pre chrám – zosúladená dórska architektúra pozvoľna splýva s prírodnou krásou nádhernej panorámy. Chrám je postavený v kanóne dórskej architektúry. Je to peripteros, hexastylos s cellou in-antis s rozmermi 38,15 x 16,9 m. Stylobat (alebo piedestál ) so štyrmi schodmi tvorí krepidu s 34 stĺpmi. Každý stĺp je vysoký 6,44m s priemerom 1,29m. Dnes stojí 25 stĺpov a stĺpy na severnej strane nesú architráv. Cella in-antis bola 28,68m dlhá a 9,93m široká. Do dnešných dní z nej zostala stena a niekoľko základov stĺpov z pronaos a opisthodomos.

Tempio di Ercole  (Tempio A)

            Heraklov chrám je považovaný za najstarší z chrámov Agrigenta, ktorého založenie spadá do 6.storočia BC. Aj Cicero aj Titus Livius potvrdzujú, že chrám bol zasvätený Heraklovi. Cicero vo svojej reči proti Verrovi zrátal všetky umelecké diela ukradnuté týmto sicílskym guvernérom. Veľký rečník dokonca opisuje ako sa obvinený Verres snažil pre seba získať aj časti z nádhernej sochy Herakla z vnútra chrámu. Socha sa tešila obrovskej úcte medzi domácimi obyvateľmi.

V tejto pasáži Cicero opisuje chrám a sochu:

„Herculis templum est apud Agrigentinos non longe a foro, sane sanctum apud ilios et religiosum, ibi est ex aere simulacrum ipsius Herculis, quo non facile dixerim quicquam me vidisse pulchrius (non tametsi tam multunm in istis rebus intellego, quam multa vidi), usque eo judicesm ut rictum ejus ac mentum paulo sit attritius, quod in precibus et gratulationibus non solum id venerari, verum osculari solent.“

„Herkulov chrám je blízko Agrigenta neďaleko Fóra, pamätám si, že som nevidel krajšiu sochu, tak nádherná ako len strávia oči a myseľ, pre tých čo ju obdivujú s modlitbami chcú pobozkať jej črty“

            V opise monumentov Agrigenta hovorí Titus Livius o tom, že agora stála blízko južnej brány (Porta Aurea v byzantských časoch) a v jej blízkosti stál aj Heraklov chrám, čo len potvrdzuje Cicerovu výpoveď.Chrám je peripteros – hexastylos so 67m po dĺžke a 25,34m po šírke. Kolonádu tvorí 38 stĺpov (6x15), pričom každý z nich meria 10m na výšku a 2,08m v priemere. Cella bola dlhá 47,56 x 13,9m a obsahovala aj pronaos a opisthodomos. Na východnej strane ležia zvyšky oltáru. Heraklov chrám mal reputáciu ako jeden z najkrajších v Agrigente vďaka metopám, ktoré zdobili dekoračné motívy. Bohato zdobený interiér poukazuje na oddanosť občanov mesta Heraklovi.

Tempio di Castore e Polluce  (Tempio I)

            Chrám Dioskurov bol postavený v priebehu 5.storočia (480-460 BC). Ide o peripteros – hexastylos v dórskom štýle. Budova merala po dĺžke 27,72m a po šírke 10,12m. Peristyl pozostával z 34 stĺpov (5,98m vysoké, 1,20m široké). Vo vnútri chrámu sa nachádzala cella oddelená ďalšími 4 stĺpmi. Fragmenty chrámu sú stále viditeľné vďaka práci architekta Cavallariho a sochára Villareala, ktorí opätovne postavili 4 rohové stĺpy. Pri rekonštrukcii použili pôvodný materiál z chrámu, ale napríklad trámy použili z iného väčšieho chrámu známeho ako Tempio L (38,80 x 17,20m).

Tempio di Zeus Olimpico

            Z kedysi kolosálneho chrámu Dia Olympijského dnes stoja len pôsobivé ruiny. Originalita a inovátorský dizajn použitý pri výstavbe chrámu zaznamenal odklon od kanónu dórskej architektúry. Spoločne s chrámom G v Selinunte patria k najväčším chrámom západného gréckeho sveta. Obrovské rozmery a revolučné inovácie poukazujú na to, že obyvatelia Agrigenta boli nepochybne inšpirovaný súťaživosťou s domácim Gréckom, ktorá je u Grékov hlboko zakorenená. Chrám postavili po Therónovom víťazstve nad Kartágincami v Himere v roku 480 BC. Opis chrámu sa zachoval vďaka Diodorovi Sicílskemu. Išlo o pseudoperipteros, heptastylos, ktorý meral 133,45m po dĺžke a 56,30m po šírke. Samotná stavba stála na krepide pozostávajúcej z 5 schodov. Peristyl tvorila pevná stena, z ktorej vyčnievali stĺpy. Medzi nimi stáli sochy obrov, známe ako Atlantes (latinsky Telamones). Boli vysoké 7,75m a neslúžili iba ako dekorácia, ale pomáhali podporovať veľmi ťažký architráv chrámu. Nachádzali sa vo výške okolo 10m od krepidy. Dokonca v erbe Agrigenta sa objavujú traja telamones nesúci veže s mottom „signat Agrigentum mirabilis aula Gigantem“.

            Interiér chrámu bol rozdelený do 3 uličiek s rozmermi 92 x 20,87m, teda pokrýva oblasť okolo 7000 m² pričom základy chrámu sú dokonca v hĺbke 6 metrov pod zemou.Diodorus nás informuje, že na východnom priečelí boli veľké sochy znázorňujúce „Bitku Titanov“  a západné priečelie patrilo zobrazeniu pádu Tróje s vyobrazením hrdinov tejto udalosti.Chrám nebol nikdy dokončený a v roku 409 BC bol zničený Kartágincami a následne zemetrasením.
Priamo za chrámom sa rozkladala Agora. Pred východným priečelím stál obetná oltár. Do chrámu neexistoval vchod z prednej strany. Vchody boli pozdĺž strán a viedli do postranných uličiek v celle.Hlavice a echinus boli zhotovené z jedného kusa kameňa. Valce stĺpov boli odľahčené aby sa s nimi dalo ľahšie manipulovať a umiestniť na určené miesto. V roku 255 BC boli ruiny chrámu premenené na pevnosť proti Kartágincom.

            Diodorus Sicílsky píše o chráme (kniha XIII, kapitola XII): „Diov chrám bol svedkom bohatstva a veľkosti ľudí tej doby. Pozostatky chrámu sú dnes zničené, kvôli nepokojom v meste. Po tom, čo bolo mesto napadnuté, už obyvatelia Agrigenta nikdy neboli schopní chrám dokončiť. Chrám bol 340 stôp dlhý a 120 stôp vysoký. Je to najväčší chrám na ostrove a pre svoju veľkoleposť sa dá porovnávať s hocakým iným. Hoci nebol dokončený, úmysel je viditeľný. Kým niekde je chrám postavený len so stenou alebo je obohnaný stĺporadím, na tomto chráme sú spojené oba spomínané atribúty. Obvod každého stĺpa zvonku je 20 stôp a sú vzdialené medzi sebou aspoň tak aby sa sem zmestil človek. Rozsiahlosť a výška portika je obdivuhodná. Na východnej strane je zobrazená bitka s obrami (Gigantomachia), ide o skvelú a neporovnateľnú remeselnú prácu. Na západnej strane je zničenie Tróje (Iliupersis?), kde vidno všetkých statočných hrdinov a veliteľov.“

            Zraky ľudí sa na Akragas upierali od nepamäti. Ľudia žijúci pred 2500 rokmi obdivovali chrámy v celej svojej kráse. Pri návšteve dnešného Agrigenta sa môže človek preniesť v čase, pretože ten bol k niektorým stavbám zhovievavý. Aj dnes tak stále priťahujú oči svojich obdivovateľov.