Jaskynné maľby na Sicílii

autor: Tom Kubuš

        História ostrova Sicília je fascinujúca. Jeho názov evokuje obdobie kolonizácie a kultúru starovekého Grécka, ktoré pozdvihlo ostrov na jedno z najvýznamnejších miest staroveku. História ostrova sa však začala písať už niekoľko tisícročí pred príchodom prvých Grékov. Poznáme niekoľko nálezísk z doby kamennej, ktoré podávajú svedectvá o tom, že tu ľudia  žili už naozaj dávno. Spomedzi paleolitických nálezov vystupujú do popredia jaskynné maľby, ktoré svedčia o umení dávno zabudnutých ľudí. Obe najvýznamnejšie jaskyne Grotta del Genovese (na ostrove Levanzo) a Grotta dell´Addaura ležia na severozápade Sicílie. K dvojici sa dá ešte priradiť jaskyňa Niscemi ležiaca v tesnej blízkosti Grotta dell´Addaura.

GROTTA del GENOVESE

            Ostrov Levanzo leží asi 10 km západne od Trapani a zhruba 20 km severne od Marsaly. Tento malý ostrov v Egadskom súostroví bol v pleistocéne spojený s pevninou, dnes ho od pevniny oddeľuje len plytčina. Jaskyňa bola objavená v roku 1949, kedy Francesca Minellono objavila vnútornú časť jaskyne kvôli zvedavosti po povestiach, ktoré o nej kolovali. Hovorilo sa, že vo vnútri niečo je a starý objaviteľ tu zanechal svoj podpis, no nevedel, s akým bohatstvom sa stretol. Prvé nálezy v Grotta del Genovese sú z roku 1950. Výskum jaskyne spravili bádatelia Paolo Graziosi a Jole Bovio Marconi. Vo vnútorných priestoroch jaskyne boli nájdené menšie predmety – mikrolity, ale podstatne zaujímavejšie nálezy predstavujú dve zvláštne série s figurínami. Jedna z nich bola vyrytá a druhá maľovaná. Jaskyňa má širokú komoru slúžiacu ako predjaskyňa, a po nej nasleduje úzka a krátka šachta, ktorá vedie do dlhej, nie príliš vysokej vnútornej miestnosti. Vo vnútornej miestnosti je 33 vyrytých obrázkov a okolo 100 maľovaných figurín. Prestavujú najbohatšie talianske dedičstvo v znázornení prehistorických figurín. Táto časť jaskyne nebola dlho známa, zatiaľ čo predjaskyňa bola používaná ešte aj v stredoveku.

obrázky : 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8

RYTINY
            Zobrazujú najmä väčšie zvieratá a môžeme nájsť aj 4 ľudské zobrazenia. Každá rytina je datovaná do poslednej fázy neskorého paleolitu. Práve v tomto období na sklonku pleistocénu prebiehali klimatické zmeny, pričom sa menil ekosystém. Zobrazené zvieratá sú jeleň (cervus elaphus), býk (bos primigenius), malý kôň (equus asinus hidruntinus) a malý zajac. Všetky sú zobrazené z profilu, iba býk a oko koňa je znázornený frontálne. Zvieratá majú veľmi naturalistické črty. V paleolite malo v jaskyniach zobrazenie lovu na zvieratá pre ľudí veľký význam. Bývali zobrazené tak dokonale, až bolo jasné, že vtedajší ľudia veľmi dobre poznali svoje prostredie.

            Tri antropomorfné figúry sú zoskupené okolo väčšej centrálnej postavy bez rúk s hlavou v tvare klina s dlhou bradou. Postavy okolo sú menšie, zrejme naznačujú tanec. Postava naľavo je zobrazená z profilu s otvorenou náručou, zatiaľ čo postava vpravo má okrúhle telo a hlavu v tvare klina s dlhým chocholom. Táto skupina je veľmi schematická a nemôžeme nájsť žiadny spoločný vzťah medzi touto skupinou obrázkov a s obrázkami franko-kantenberského okruhu. Štvrtá ľudská postava je znázornená len ako dve bežiace nohy. Má to veľmi symbolický význam – v tejto rytine môžeme nájsť návrat k naturalistickej vízii a ukončeniu štylizácie. Čiastočne živá je figúra mladého zajaca obracajúceho hlavu, istotne ide o jeden z najkrajších vyjadrení „kvartérneho“ umenia na Sicílii.

            Paolo Grazioso našiel v jaskyni kus kameňa s vyrytým býkom, ktorý je veľmi podobný zobrazeniu na stene. Vďaka tomu a metóde C14 datujeme tieto vrstvy a rytiny do obdobia okolo roku 9 680 pred Kristom.

MAĽBY

            Všetky načierno maľované kresby boli datované do obdobia neskorého neolitu. Štrnásť idolov namaľovaných v jaskyni je dobre známych nielen medzi vedcami. Šesť z nich, ktoré pripomínajú malú fľašu alebo husle, majú okrúhly tvar s bruchom a krkom v strede s krátkymi rukami. Zvyšných osem má cylindrický tvar s krátkymi rukami. Idoly z Levanza sú veľmi podobné kamenným, ktoré sa spájajú s kultom úrodnosti nachádzajúcich sa na mnohých neo-eneolitických miestach v Stredomorí. Malé sošky boli nájdené na Kréte, gréckych ostrovoch, v Španielsku, ale aj na Sardínii. Datovanie idolov spadá do neo-eneolitického obdobia, čo je podložené aj stratigrafiou. V jaskyni je aj viacero nahrubo namaľovaných zvierat s častým nepravidelným tvarom a bez pohybu. Tu zobrazený tuniak a delfín sú najstaršie zobrazenia rýb v Európe. Obzvlášť zaujímavá je scéna s tuniakom, ktorá potvrdzuje, že človek ich loví už najmenej 10 000 rokov.

Antropomorfické obrazy sú veľmi štylizované. Telo je skoro vždy úzke a končatiny sú dlhé a pekné. Na druhej strane sú v niektorých obrázkoch časti tela preexponované, čo zmenšuje končatiny. Iba jedna maľba je prevedená v červenej farbe. Zobrazuje muža so zvlneným telom a hlavou v tvare klina. Táto sa datuje späť do paleolitu. V skutočnosti je veľmi podobná s už spomínanou napravo stojacou postavou z vyššej skupiny, z čoho vyplýva, že sa dá datovať podobne ako rytiny.

Bádateľ Paolo Graziosi, ktorému vďačíme za publikáciu o tejto jaskyni, spája maľované figuríny so schematickými skalnými maľbami zo Španielska a s malými hlinenými idolmi z doby bronzovej na Kréte, Kykladách a z Tróje. Datovanie dvoch okruhliakov vykopaných v jaskyni, ktoré sú dekorované skupinou čiar maľovaných červeným okrom, nie je jednoznačné. Niečo podobné poznáme napríklad z ostrova Capri z jaskyni Grotta delle Felci. Aj tieto sú nejasného dáta.

GROTTA dell´ADDAURA

            Krátko po objavení malieb a rytín na ostrove Levanzo nasledovali dôležité nálezy bádateľky Marconi Bovio, ktorej sa podarilo objaviť sériu vyrytých kresieb v jaskyni Grotta dell´Addaura na severnej strane Monte Pellegrino neďaleko Palerma.

            Jaskyňa sa datuje k prelomu epigravetiénu a mezolitu. Záujem o nálezy v jaskyni Addaura sa opiera aj o skutočnosť, že neboli nájdené len zobrazenia zvierat na aké sme zvyknutí z iných miest, ale objavujú sa postavy ľudí, niekedy samostatne a niekedy v skupine. M. Bovio rozčlenila na základe štýlu a techniky 3 skupiny figurín.

1. SKUPINA

            V tejto skupine sú zahrnuté figúry nakreslené najčastejšie tenkou svetlou čiarou bez viditeľného spojenia s kompozíciou. Vo väčšine prípadov ide o prekrásne stvárnené zvieratá, vrátane kobyly s malým žriebäťom, mladý bežiaci jeleň a tur. V skupine sa objavujú aj ľudské figúry ako žena s väčším bruchom a ochabnutými prsiami nesúca ťažký balík, a dvaja muži vedľa seba v živej akcii. Jeden z nich má masku s vtáčím zobákom, veľmi podobnú ako majú postavy z druhej skupiny.

2. SKUPINA

            V kontraste k figúram z prvej skupiny sú obrázky tejto skupiny vyryté hlbšou líniou. Je tu 10 mužských postáv, pričom niektoré z nich vyzerajú akoby tancovali v kruhu okolo ležiacej postavy, kým ostatné sa pozerajú na scénu. Ďalšie postavy k nim prichádzajú a držia dlhé kopije. Niektorí z tanečníkov dvíhajú ruky s gestom, ktoré je dodnes známe z niekoľkých moderných folkových tancov a ďalší tancujú rozdielnymi krokmi, kým jedna postava má zohnutú nohu pričom rozpína ruky dopredu a pozerá sa za seba. Pod nimi a vedľa nich je veľký ležiaci jeleň, ktorý vyzerá akoby šplhal na svah. Hoci je toto zobrazenie robené tou istou technikou, jeho spojenie s tanečníkmi je neisté. Postavy ľudí sú zobrazené tak naturalisticky ako aj zvieratá. Aj keď sú postavy najčastejšie nahé, pár z nich má okolo svojich bokov predmet pripomínajúci opasok. Ruky nie sú zobrazené, a nohy, ak sú, tak veľmi zriedkavo. V kontraste naturalisticky zobrazovaného tela je zvláštny spôsob zobrazovania tváre. Často býva zakrytá vtáčou maskou so zobákom. Niekedy sa objavuje aj pásik vlasov, ktorý rámuje tvár. Búrlivá diskusia sa týkala ležiacich postáv v strede. Hoci boli nakreslené jedna na druhej, umelec tým chcel pravdepodobne navodiť dojem, že ležia na sebe. Prvá postava je v neprirodzenej polohe, násilne stiahnutej s ohnutými nohami tak, že jeho chodidlá sú blízko jeho bedier. Druhá figúra bola v podobnej polohe.

            A. C. Blanc a G. Chiappella nedávno navrhli, že tieto scény predstavujú scény týrania alebo obetovania, a upozorňujúc na násilne zviazané nohy  interpretujú itifalizmus figúr ako výsledok uškrtenia. Objaviteľka figúr M. Bovio s touto hypotézou nesúhlasí. Snáď sú to scény iniciácie alebo uzmierenie (obeťou) rítu s nejakou narážkou na sexuálne praktiky spojené s myšlienkou zvečnenia kmeňa.

3. SKUPINA

            Tretia skupina figúr z Addaury je zastúpená len dvoma izolovanými zobrazeniami turov. Sú nakreslené tvrdou uhlíkovou líniou v štýle, ktorý nie je ani živý ani naturalistický. Akási odmeranosť naznačuje úpadok oproti predošlým dvom skupinám.

obrázky : 1, 2, 3

GROTTA NISCEMI

            Tretiu výraznú skupinu vyrytých figúr objavila Marconi Bovio v jaskyni Niscemi na východnej strane Monte Pellegrino oproti Parco della Favorita v blízkostí Grotta dell´Addaura. Tu sa nachádzajú len maľby zvierat, vyryté štýlom, ktorý je veľmi príbuzný štýlu obrázkom z Levanza. Hlavná skupina pozostáva z troch turov s ťažkým masívnym telom na veľmi krátkych nohách a dva divé kone. Niektoré časti ako oko a hriva sú zobrazené nezvyčajným spôsobom. Ďalšou samostatnou postavou je mladý jeleň.

obrázky : 1