Neskorominojská keramika

Autor : Helena Balogová

            Minojská keramika je viac než užitočný prostriedok pre datovanie minojskej civilizácie. Neustále vyvíjanie nových umeleckých štýlov ukazuje záľubu minojských zákazníkov v novinkách, zatiaľ čo pomáhajú archeológom priradiť relatívne dáta k vrstvám. Tradičná chronológia pre datovanie minojskej civilizácie bola vytvorená Sirom Arthurom Evansom na začiatku 20. storočia. Jeho terminológia a terminológia navrhnutá Nicolasom Platonom sa stále vo všeobecnosti využívajú. Evans zatriedil keramiku podľa zmien jej formy a štýlu dekorácie. Platon sa koncentroval na históriu paláca v Knosse. V súčasnosti je nová metóda – chemická analýza zloženia keramiky - v jej počiatkoch, zahrňuje aj geologickú analýzu hrubej a nezdobenej keramiky.

Keramika LM I /IA 1700-1580 BC, IB 1580-1490 BC/

            V celom období LM I je minojská civilizácia hegemónom v južnej Egeide – oblasť Peloponézu, Kyklád, Dodekanéz a juhovýchodnej Anatólie. Táto prevaha sa prejavuje aj v keramike a vplyve minojského štýlu keramiky na štýl keramiky mykénskej.
             Keramiku posledného samostatného obdobia minojských palácov charakterizoval F. Schachermeyer¹. Pre obdobie MM III je typické využívanie naturalistického /prírodného/ štýlu, ktorý pretrváva už zo včasnej a strednej doby bronzovej na Kréte a pokračuje aj počas LM IA. Tento štýl sa označuje aj ako „idealizovaný realizmus“ a vyznačuje sa opakovaním rastlinných motívov, listov a kvetov, zväčša maľovaných dark on light technikou – červená alebo čierna maľba na svetlom podklade (obr.1), ktorá vystriedala Kamares keramiku maľovanú light on dark (obr.2).
             Obľúbenými rastlinnými motívmi sú papyrus, ľalia, brečtan (obr.3), objavujú sa však aj špirály a rozety (obr.4), pri ktorých sú detaily zvýraznené bielou farbou. Najčastejšie vyrábanými tvarmi boli trojuchá amfora, štíhle oblúkové kanvice, dvojuché poháre na vysokej nôžke, vafejská šálka /vapheio cup/, polguľovitá šálka /semiglobular cup/, zobákovitý džbán, kanvica (obr.5).
            Množstvo minojskej keramiky obdobia LM IA a IB je ťažké od seba rozlíšiť, najmä ak sa berie v úvahu šablonovite maľovaná keramika. Pravdepodobná koncentrácia moci v Knosse na začiatku LM I mala za dôsledok prevahu knosskych dielní, výrobcovia keramiky spočiatku pracovali len v Knosse, neskôr začali svoje výrobky rozširovať do celého územia Kréty, ich vzory ovplyvňovali aj dielne vo Faiste a Hagia Triada, ako aj grécku pevninu.
Niektoré nálezy z južnej Egeidy sú importom z Kréty, iné sa považujú za čisto lokálne produkty, avšak s minojskými výzdobnými prvkami.
             V období LM IB, popri stále pretrvávajúcom rastlinnom štýle, sa do popredia dostávajú aj dva rozdielne štýly. Prvým je tzv. morský štýl – marine style, založený na opakovaní rastlinných motívov, ktoré sú však doplnené námetmi z morského sveta – oktopusy, koraly, špirálovité mušle, ryby, delfíny, hviezdice, sasanky a pod. (obr.6, obr.7, obr.8, obr.9), ktorými je husto pokrytý a preplnený celý povrch keramiky /týmto zobrazeniam však napriek preplnenej ploche nechýbal systém/. V pozadí boli zobrazované skaly, vlny, morské riasy a hubky. Tento štýl niektorí autori odvodzujú od fresiek s morským motívom, ktoré sa objavovali hlavne na ostrove Thera. Pôvod tak môže mať v utečencoch z Kyklád, ktorí sa zachránili pred výbuchom sopky na There². Typickými tvarmi morského štýlu boli kónický rytón, zásobnicové amfory, bridge-spouted jug, objavuje sa len málo pohárov (obr.10).
             Morské motívy poukazujú na pokračujúcu fascináciu detailami a živými opismi prírody. Realistický naturalizmus týchto nádob je dlho porovnávaný so schematickým zobrazovaním podobných motívov v mykénskych maľbách. Tento kontrast býva často využívaný archeológmi a historikmi umenia na poukázanie symbolických rozdielov nielen medzi maliarmi, ale taktiež aj samotnými Kréťanmi a obyvateľmi pevniny³.
             Druhým štýlom je tzv. alternating style, ktorý je rezervovanejší a disciplinovanejší k výzdobe keramiky, pri tomto štýle sa dva samostatné motívy striedajú okolo tela nádoby, najčastejšie v tvaroch polguľovitého, zvoncovitého pohára, pohára so stopkovitou nôžkou, zobákovitej konvice alebo bridge-spouted jar. K motívom patril osemstranný štít, kultová dvojtá sekera alebo sakrálny uzol (obr.11).
             Oba tieto štýly LM IB obdobia boli nájdené spolu v rovnakých lokalitách na ostrove Kastri /Kythera/ a Ajia Irini na ostrove Keos, takže sa výroba keramík mohla do istého stupňa prekrývať. Mnoho tvarov a foriem vyzdobených nádob bolo pre tieto štýly špecifické. K týmto tvarom patrí najmä rytón, ktorý bol zdobený morským štýlom, preto sa predpokladalo, že morský štýl bol výzdobnou technikou nádob určených pre náboženské účely⁴.
             Keramika nepatrí k jediným využívaným materiálom, do tvarov nádob sú opracované aj vápenec, bridlicová hmota, dolomit a iné maľované a vzorované kamene. Objavujú sa aj kovové nádoby, ktoré imitujú keramiku (obr.12). Morský štýl bol posledným čisto minojským štýlom, ku koncu LM IB dochádza k vpádu Mykénskych Grékov, zaniká väčšina palácov okrem paláca v Knosse, väčšina miest a víl bola zničená, znamená to koniec palácov v druhom palácovom období.

Keramika LM II /1490-1430 BC/

            V období LM II sa začínajú prejavovať vplyvy pevniny. Výsledná LM II kultúra však neznamená prerušenie dovtedajšej minojskej kultúry, minojské tradície pokračujú pod novým vedením. Avšak formy váz a ich dizajn sa stávajú viac mykénskymi najmä čo sa týka rozmanitosti dekorácií. Neskorominojská keramika začala byť od istého stupňa len istou odrodou rozširujúcich sa mykénskych foriem. Podobné vzory sa nájdu aj na pečatidlách, freskách a iných artefaktoch. Často sa neskorominojská keramika ťažko zatrieďuje do období, naviac sa tu objavujú aj importy zo susedných pobreží Stredomoria.
             V Knosse sa začína výskyt zvláštneho a pre Knossos netypického štýlu, nazývaného „palácový“ štýl, ktorý sa vyznačuje obrovskými rozmermi amfory a aj impozantnou, ale strnulou a upätou výzdobou a dekoráciou, na ktorej je vidno prechod od naturalizmu k abstrakcii. Objavujú sa nové typy nádob, sú to krétske formy mykénskeho emphyraean style, čaše, misy s horizontálnymi uškami, plochý alabastron, kráter, najčastejšie sa využívajú zásobnicové amfory. Tento štýl sa pravdepodobne vyvinul v Knosse, rapídne sa však rozšíril na celom ostrove⁵. Na krétskych nádobách sa vo výzdobe
opäť objavujú vtáky a príležitostne aj ľudské postavy, no medzi motívmi naďalej dominujú motívy rastlinného a morského štýlu, no nie sú využívané rovnako, ako to bolo počas obdobia LM IB. Namiesto využitia celého povrchu nádoby sú motívy obmedzené na priestor na tele, ohraničený horizontálnymi pásmi, zdôrazňujúc tak ramená a podstavec nádoby, a sú pretransformované do vzpriamených, geometrických, symetrických a hlavne organizovaných foriem /oktopus zobrazovaný so vzpriameným telom a chápadlami naklonenými pravidelne na každú stranu/. Popredným motívom sú egyptský papyrus a
lotos (obr.13, obr.14 a obr.15). Tento štýl v Knosse je typický pre obdobie, kedy je Knossos už len čiastočne osídlený a pravdepodobne už nie je kráľovskou rezidenciou.

Keramika LM IIIA /1430-1320 BC/

            Keramika LM IIIA sa pomaly vyvíjala z predchádzajúcej fázy LM II so stále sa zväčšujúcou abstrakciou v motívoch a so zväčšeným dôrazom na motívy vložené do častí ohraničených horizontálnymi pásmi, z väčšej časti obmedzené na plecia nádob (obr.16). Motívy sa viac štylizujú, nádoby sú zdobené stočenými listami, kvetmi, oblúkmi, cikcakmi a pod. (obr.17). Stále pretrváva popularita zásobnicovej amfory, polguľovitého pohára,
amphoroid krater a piriform jar (obr.18).
             Vďaka vylepšeniu metódy vypaľovania keramiky sa rozšírila výroba kylixov, ktoré sa stali dominantné na pevnine a ich použitie sa rozšírilo aj na Krétu. Od 14.stor. pred Kr sa kylix stal štandardnou nádobou na pitie v celom mykénskom svete. Výzdoba niektorých kylixov sa odlišovala od ostatných nádob s ohraničenými motívmi, boli zdobené jedným motívom /často oktopusmi alebo mušlami/ na jednej strane nádoby, kým druhá strana bola
nezdobená. Človek, ktorý z kylixu pil, mal nezdobenú stranu otočenú k sebe.
            V tomto období sa vyskytovalo množstvo kylixov, amfor a nádob zo svetložltej hliny bez akejkoľvek dekorácie. Takáto hlina sa využívala aj v skoršom období LM II a mala matnú hnedočiernu glazúru na svetložltej pórovitej alebo hladkej hline, no typickou sa stal až v tomto období⁶.
             Postupné zaberanie ostrova, ktoré skončilo v LM IIIA zabratím celého územia, súvisí s územným rozšírením keramiky blízkej alebo zhodnej s mykénskou, no objavujú sa aj nádoby so silne lokálnym charakterom. Postupom času však klesá množstvo maľovanej keramiky, čo je spôsobené zánikom Knosskeho paláca okolo roku 1375 BC. V LM IIIA2 období sa zväčšuje výskyt nezdobenej čaše s jedným uchom a krátkou nôžkou - „champagne cup“. Tento tvar sa môže interpretovať ako kompromis medzi minojskou tradičnou plochou nádobou na pite s jedným uchom a dvojuchou čašou s nôžkou
preferovanou na mykénskej pevnine⁷.

Keramika LM IIIB /1320-1200 BC/

            Po prvý raz sa stáva hlboký pohár s horizontálnymi uškami rovnako bežným ako kylixy a polguľovité poháre, ktorých využitie pokačuje z LM II-IIIA obdobia. Hlboký pohár a vykladaná dekorácia sú znakom príchodu LH IIIB fázy a svedčia o pokračujúcom vplyve mykénskej pevniny a závislosti minojskej Kréty na mykénskych inováciách. V tomto období keramiky LM IIIB sa nálezy prakticky zhodujú s nálezmi na pevnine.
             Väčšina tvarov pokračuje z neskorej fázy LM IIIA (obr.19), motívy sú stále viac abstraktnejšie. Obvyklým pre uzavretý štýl tohoto obdobia na stirrup jars a amphoroid kraters sú vysokoštylizované chobotničky. Objavujú sa veľké hrubé stirrup jars označené maľovaným popisom /“dipinti“/ v lineárnom písme B. Nádoby boli určené na prepravu vína alebo oleja, ich výroba je pravdepodobne obmedzená len na LM IIIB fázu, najviac boli
výrábané výhradne na západnej Kréte.
             Od začiatku LM IIIB fázy do polovice LM IIIC sa uplatňujú a prelínajú dve tradície: krétska a mykénska so špirálami, širokou dekoráciou, chobotničkami alebo ústredným vzorom, mykénskymi kylixami (obr.20) a pevninskými skyfmi. Na južnej Kréte sa nová mykénsko-minojská keramika prejavila vo výrobe alabastrónov tzv. Kamilari, nazývaných podľa mladších hrobov vo veľkom kopulovom hrobe z MM II fázy v okruhu západnej Kréty /Retymnos/, ktorá sa vyznačovala jemne maľovanými plochými oblúkovitými kanvicami vyzdobenými rastlinnými vzormi sústredenými na pleciach nádoby⁸.

Keramika LM IIIC /1200-1100 BC/

            Premena z LM IIIB do LM IIIC fázy je postupná, napriek faktu, že v tomto období dochádza k zmenám v osídlení z nízko ležiacich lokalít blízko pobrežia na ľahšie brániteľné lokality či blízke, alebo vzdialené od mora. Keramika neskorej fázy LM IIIC je pod silným vplyvom, môže to znamenať, že ju vyrábali priamo mykénski hrnčiari⁹. Hlboké poháre sú dominantné, zatiaľ čo najobvyklejšie motívy sú protikladné špirálovité kompozície. Rozvíja sa aj relatívne komplikovaný, ale regionálne obmedzený dekoratívny štýl známy ako „fringed style“. Všeobecný vývoj tvarov počas LM IIIC je obdobný s vývojom v celej Egeide (obr.21).
             Syntéza minojského a mykénskeho štýlu vyústila do subminojského a protogeometrického štýlu (obr.22). Typickým výzdobným prvkom je dvojtá obrysová kontúra, z ktorej vyrastá rozeta – tradičné pre Krétu, kým z pevniny sú prevzané triglyfy, metopovité členenie vyzdobovaného poľa, mykénska špirála a závitnica. Vo figurálnych motívoch sa opäť objavujú oktopusy, vtáky /často obkolesené rastlinnými motívmi/ a dvojtá sekera. V subminojskom období sa stáva zjavným dórsky geometrický dizajn.

Larnaky

            Hlinené larnaky predstavujú osobitnú časť keramickej tvorby. Boli používané ako rakvy či sarkofágy, ale aj ako vane. Sú zväčša z hrubozrnného materiálu s prímesou drobných kamienkov. Najviac larnakov pochádza z neskorominojského obdobia, základnými typmi tohoto obdobia boli debnovité truhly (obr.23) – pravouhlé rakvy stojace na štyroch nohách a umiestnené v rohoch /občas aj bez nôh/ s vekom v tvare valbovitej strechy, ktoré sa dostávajú do popredia od 14. stor. BC a predpokladá sa, že sú reprodukciou drevených skladovacích truhlíc10; vaňovité a oválne sarkofágy (obr.24) –
rozširujú sa odo dna k ústiu, na bokoch majú horizontálne uchá, slúžili aj ako vane.
            Neskorominojské larnaky bývajú aj maľované (obr.25 a obr.26), zväčša dark on light technikou s prepracovanými scénami obsahujúcimi oktopusy, štylizované kvety, gryfy, vtáky, bojové a lovecké scény a v jednom prípade sa nájde aj zobrazená bojová loď. Vaňové larnaky boli zdobené aj na vnútornej strane /najčastejšie morskými motívmi/.

¹ Novotná 1983, str. 22.
² Rutter.
³ Preziosi & Hitchcock 1999, str. 103.
⁴ Rutter.
⁵ Hood 1978, str. 42.
⁶ MacKenzie 1903, str. 199.
⁷ Rutter.
⁸ Novotná 1983, str. 24.
⁹ Novotná 1983, str. 24-5.

Bibliografia

Hood, Sinclair. 1978. The Arts in Prehistoric Greece. London: Pelican.

Novotná, Mária. 1983. Minojská a mykénska civilizácia. Bratislava: Univerzita Komenského.

Press, Ludwíka. 1978. Stará Kréta. Praha: Panorama.

Preziosi, Donald and Louise A. Hitchcock. 1999. Aegean Art and Architecture. Oxford: Oxford University Press.

Symenoglou, Sarantis. 1970. „A Chart of Mycenaean and Late Minoan Pottery“ AJA 74: 285-8 https://www.jstor.org/stable/503103.

https://www.mlahanas.de/Greeks/LX/MinoanPottery.html.

Bryant, Victor. https://www.ceramicstudies.me.uk/histx105.html.

MacKenzie, Duncan. 1903. „Pottery of Knossos“ JHS 23: 157-205 https://www.jstor.org/stable/623763/.

Rutter, Jeremy. The Prehistoric Archaeology of the Aegean: Minoan Religion

https://projectsx.dartmouth.edu/classics/history/bronze_age/lessons/les/15.html.